Ľudia vzory na najvyšších miestach nasledujú. Preto napríklad Detská organizácia Having Kids založená v San Franciscu, napísala otvorený list princovi Williamovi a Kate Middleton, v ktorom ich vyzýva, aby nemali tretie dieťa. List vychádza z toho, že William a Kate sú verejné osobnosti s mocou a sú pre mnohých príkladom.
(Očividne neposlúchli a dobre urobili.)
Príklady. Otec vo videu bol v USA zatknutý, lebo žiadal, aby jeho syn nebol indoktrinovaný homo-ideológiou v škole. Ak by sa u nás stal tento prípad prezident by mohol intervenovať u ministra školstva SR. Kontroverzný program Hrou proti AIDS, ktorý spomíname v rozhovoroch s kandidátmi mohol byť zastavený na Slovensku oveľa skôr, ak by prezident zasiahol u ministra zdravotníctva SR.
Môže oznámiť Rade Európy, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru. Na to, aby to urobil nepotrebuje ani súhlas parlamentu.
Napríklad zákony zavádzajúce registrované partnerstvá, adopcie detí, zhoršenie potratového zákona, zavádzajúce rodovú ideológiu a pod. Naopak bohužiaľ prezident proti rodine a životu môže nepodpísať dobré zákony. Napríklad zákony zlepšujúce potratový zákon, zlepšujúce ochranu práv rodičov a výchovu v školách, výhradu vo svedomí. Parlament ich už potom nemôže prijať obyčajnou väčšinou prítomných poslancov, ale musí ich prijať nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Prezident Schuster napríklad takto vrátil zhoršenie potratového zákona a zákon už neprešiel, predstavte si opak a zmrazí Vás. O koľko viac detí by zomrelo?
Ako sme si na vlastnej koži všimli pri prvom občianskom referende pán prezident Kiska prvýkrát využil toto oprávnenie a podal referendum o ochrane rodiny na Ústavný súd SR, čím spôsobil nielen vylúčenie jednej otázky ale aj to, že sa referendum nekonalo počas komunálnych volieb. Pán prezident Kiska dal referendum o ochrane rodiny na Ústavný súd s argumentom, že “z rozsudku X. proti Rakúsku vyplýva, že osvojenie detí druhého partnera patrí k základným právam, pri ktorých zmluvné štáty Dohovoru nesmú diskriminovať ani páry rovnakého pohlavia, bez ohľadu na to v akom type spolužitia existujú.”
Súdy majú v posledných desaťročiach na svedomí zavádzanie nových a nových tzv. „práv“ a toto sa deje mimo riadneho demokratického procesu. Pri hodnotách rodiny a života nesmierne záleží na výbere sudcu, na jeho charaktere a presvedčení vo funkcii.