Zastavme Istanbul v smernici Európskej únie!

Rešpektujte demokraciu a Národnú radu SR, ktorá odmietla Istanbulský dohovor!

Zásadné pripomienky Aliancie za rodinu k Návrhu riadneho predbežného stanoviska k návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu LP/2022/217 (ďalej len „návrh“ alebo „stanovisko“) (https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2022/217)

Nezastupujete svoj názor, ale Slovenskú republiku, preto ak máte úctu k demokracii nemôžete pripraviť také stanovisko, aké bolo predložené do pripomienkového konania. Je to absolútne ignorovanie občanov a urýchľuje to rozpad Európskej únie.

Občania odmietli rodovú ideológiu a vy sa podieľate na jej natláčaní cez EÚ  formou smernice. Zmeňte to!

Takáto smernica by bola v rozpore s našou Ústavou. Oddeľuje pojem rod od pohlavia. Ak však nebudeme vedieť, kto žena je, nebudeme ju vedieť chrániť. V návrhu smernice sa uvádza skoro identicky s Istanbulským dohovorom nasledovný text: „Násilie na ženách je pretrvávajúcim prejavom štrukturálnej diskriminácie žien, ktorá vyplýva z historicky nerovnocenných mocenských vzťahov medzi ženami a mužmi. Je formou rodovo motivovaného násilia, ktoré páchajú muži prevažne na ženách a dievčatách. Je zakorenené v spoločnosťou vytvorených rolách, vzoroch správania, činnostiach a atribútoch, ktoré daná spoločnosť považuje za vhodné pre ženy a pre mužov a ktoré sa označujú všeobecným pojmom „rod“.“

Nesúhlasíme! To je rodová ideológia! Medzi mužmi a ženami neprebieha boj. Rod nie je súbor rolí, ale v zmysle našej Ústavy ide o termín definujúci rodinný pôvod.

Nesúhlasíme so zavádzaním verbálnych trestných činov z nenávisti, pretože to, čo je nenávisť nie je definované.  Máme skúsenosti, že aj prejavený nesúhlas s touto ideológiou bol označovaný za nenávisť. Nepotrebujeme kriminalizáciu a zásahy do slobody prejavu!

Nesúhlasíme s tým, aby sa osobitná ochrana poskytovala podľa toho, do koľkých privilegovaných skupín podľa smernice osoba patrí. Či ide  naviac o ženu poskytujúcu sexuálne služby a pod. Kombinácia skupín má podľa smernice viesť k osobitnej podpore. Rovnosť a individuálny prístup k obeti znamenajú, že sa posudzuje situácia konkrétnej osoby nie jej príslušnosť k definovanej skupine. Obete majú nárok na rovnakú pomoc individualizovanú podľa skutočnej potreby.

Nesúhlasíme s odstraňovaním rodových stereotypov, pretože nie sú definované a obávame sa zneužitia. Ide o sociálne inžinierstvo. Najmä ak v súčasnosti sa považuje už za stereotyp, aj to, že je žena doma s deťmi a venuje sa namiesto kariéry deťom.  Stratégia rovnosti mužov a žien a rovnosti príležitostí v Slovenskej republike na roky 2021-2027  napríklad uvádza: „Rómske ženy navyše čelia stereotypom, ktoré sú v rómskych komunitách  silnejšie v porovnaní s majoritnou populáciou.¹⁴⁴ Pričom šokujúco poznámka pod čiarou ako príklad tohto stereotypu uvádza: „V predstavách o vlastnostiach správneho rómskeho muža prevažuje v tradičný obraz muža – živiteľa rodiny, ktorý je pracovitý a zarobí pre rodinu peniaze a predstavuje pre deti i celú rodinu základnú autoritu. Aj v prípade ženy prevážil tradičný obraz vymedzujúci žene úlohu ochrankyne domáceho krbu a zdôrazňujúci tie vlastnosti, ktoré žena k jej naplneniu potrebuje. Jej základné poslanie sa vidí v starostlivosti o domácnosť a deti, pri ktorej musí byť pracovitá, zodpovedná a racionálna. Pozri Kultúrne združenie Rómov Slovenska, Dáta o ľudských právach rómskych žien, 2009.“

Podľa nášho názoru, ide o pozitívne príklady vhodné aj pre majoritnú populáciu najmä v čase „demografickej samovraždy“ národa, ktorej sme svedkami.

Nesiahajte nám na deti! Nesúhlasíme s tým, aby sa deťom poskytovali podporné služby bez súhlasu rodičov. Takéto nejasné ustanovenia  v návrhu smernice by mohli znamenať oddelenie detí od rodičov a nárast štátnej ingerencie do rodiny. Nechceme vôbec pripustiť riziká, ktorých sme svedkami v Nórsku.

Nesúhlasíme s tým, aby sa vôbec v stanovisku Slovenskej republiky pripúšťala akákoľvek diskusia ohľadom elektronickej komunikácie detí, ktorá by oslabovala právo rodičov na výchovu a rodičovský dohľad.  Spochybňovanie práva rodičov vidieť aj potencionálne nebezpečnú elektronickú komunikáciu detí by mohla znamenať odstránenie poslednej bariéry pre sexuálnych predátorov a viedla by k zvýšeniu ohrozenia našich najmenších. Rodičia nemajú len právo, ale povinnosť deti vychovávať a čím ďalej viac to znamená aj výchovu k správnemu a účelnému využívaniu elektronických komunikačných prostriedkov.

Nesúhlasíme ani s tým, aby sa vo všetkom uplatňovalo tzv. „rodové hľadisko“ veľmi to pripomína „triedne hľadisko“ z bývalého režimu. Rovnosť si vyžaduje, aby spravodlivosť mala zaviazané oči a neposudzovala prípady podľa toho, či ide o človeka z nejakej skupiny, ale či je obeťou alebo je páchateľom.

Nesúhlasíme so „školeniami“ pre média a osoby zodpovedné za dohľad nad pracovníkmi u zamestnávateľov.  Mainstreamové média to nepotrebujú, väčšinou sú už plne na strane rodovej ideológie a ak túto propagandu máme platiť my daňoví poplatníci, potom nám dovoľte povedať ideológia nikdy ženám nepomohla.

Nesúhlasíme so zákazom otázok na poškodených v trestnom konaní ohľadom sexuálneho správania. Porušuje to spravodlivý proces a rovnosť zbraní a znemožňuje uplatniť štandardizované testy dôveryhodnosti svedka ako je napríklad RAVEN test.  Bývalý český minister vnútra a advokát takúto snahu v ČR označil za „znásilnenie trestného procesu“.

Nesúhlasíme so zmenami definície trestného činu znásilnenia. Bližšie dôvody sú popísané aj v našich hromadných pripomienkach k Trestnému zákonu. Podstatou trestného činu znásilnenia je práve násilie alebo zneužitie bezbrannosti. Vylúčenie konštitutívneho prvku násilia z tohto trestného činu znižuje úroveň morálneho odsúdenia spoločnosti a tým  znižuje ochranu obetí.

Európska únia nemá právny základ pre prijatie smernice v tomto rozsahu rovnako ako ho nemala na prijatie Istanbulského dohovoru. Zmluva o fungovaní EÚ dáva právo prijať smernicu podľa čl. 83, ods. 1 iba pri sexuálnom vykorisťovaní žien a detí a počítačovej kriminalite. Tieto pojmy si orgány EÚ svojvoľne rozšírili na všetko sexuálne násilie či násilie spáchané prostredníctvom informačných a komunikačných technológií.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhujeme, aby ste pripravili Stanovisko SR, ktorým Slovenská republika odmietne návrh smernice.

 

JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD.

Aliancia za rodinu

Predseda

 

(tento text je prvou všeobecnou pripomienkou k celému materiálu)

 

(Všetky pripomienky sú zásadné)

 

 

Konkrétne pripomienky k návrhu stanoviska

 

 

1.    Navrhujeme vypustiť celú časť 10 Vecná analýza návrhu.

Odôvodnenie

Nejde vôbec o vecnú analýzu. Táto časť obsahuje nepravdivú argumentáciu o pojme rod, rod a aj jej definícia sa spomína ho v pojmoch základnej časti priamo v smernici a tiež v dôvodovej správe. Tvrdenie, že nie je v legislatívnej časti je lož, keďže smernica je celá záväznou. Naviac priamo článok 4 návrhu ďalej narába s pojmom rod odlišným od pojmu pohlavie.

 

2.    Navrhujeme preformulovať stanovisko v časti 11 nasledovne: „SR neakceptuje právny základ smernice, ako je navrhnutý v návrhu. V rámci rokovaní budeme pozorne sledovať vývoj stanovísk k právnemu základu smernice. Budeme prísne trvať na tom, aby kompetencie EÚ sa neprimerane širokým výkladom nerozširovali.“   

Odôvodnenie

Podľa nášho názoru, je pojem sexuálneho vykorisťovania žien mimoriadne rozšírený tak, aby do neho spadli všetky sexuálne motivované trestné činy, to však znamená, že sa stráca právny základ, ktorým malo byť najmä vykorisťovanie ako oblasť, v ktorej získala EÚ právomoc.

 

3.    Navrhujeme v časti 11 b vypustiť vetu:  „Množstvo rozdielnych prístupov v rámci EÚ vytvára právnu neistotu v oblasti práv obetí tejto trestnej činnosti.“

Odôvodnenie

Takáto formulácia je nepravdivá, právna neistota vzniká iba pri neexistencii riešenia, nie pri rozdielnych prístupoch a akceptácia tohto tvrdenia by znamenala, že ideál má byť jedno právo v EÚ.  

 

4.    Navrhujeme vypustiť vetu: „Samotnými opatreniami na vnútroštátnej úrovni by sa nedosiahli základné ciele EÚ v oblasti ochrany žien pred násilím a diskrimináciou v takom meradle, ako to navrhuje smernica.“

Odôvodnenie

Nie je žiadny predpoklad, že prijatie smernice zlepší ochranu žien v SR, ktorú by sme nedosiahli, ak by sme opatrenia na ochranu žien vykonávali sami. Vzájomná spolupráca nie je zakotvená na takej nevyhnutnej úrovni, aby odôvodňovala prijatie smernice. Zásahy sa dotýkajú najmä vnútroštátnych predpisov a nie povinností spolupráce medzi štátmi.

 

5.    Navrhujeme preformulovať vetu stanoviska SR na strane 8 stanoviska nasledovne: „Zásada subsidiarity nebola vzhľadom na rozsah a povahu identifikovaných problémov dodržaná a návrh smernice prekračuje právomoci EÚ v oblastiach pokrytých smernicou.“

 

Odôvodnenie

Drvivá väčšina opatrení sa týka vnútroštátneho systému ochrany a trestného práva, ktoré si SR koncipuje v súlade s vôľou zákonodarného zboru. Pridaný efekt smernice je minimálny a nie je žiadúce všeobecným konštatovaním, že je dobré, ak sú pravidlá jednotné pre celú EÚ odôvodňovať ďalšie zásahy do trestného práva ako domény členského štátu. Stanovenie minimálnych sadzieb je tiež takou oblasťou, pretože má súvis s nastavením týchto sadzieb pomerne k iným trestným činom, ktoré už nie sú v právomoci EÚ.

 

6.     Navrhujeme vypustiť vetu: „Iba komplexný prístup zameraný na všetky aspekty tohto problému v jedinom akte EÚ, v ktorom sa členským štátom stanovujú minimálne pravidlá, môže účinne prispieť k zníženiu výskytu násilia na ženách a domáceho násilia a k zabezpečeniu účinnejšej cielenej podpory a ochrany v reakcii na osobitné potreby obetí tohto druhu násilia v celej EÚ.“

 

Odôvodnenie:

Tvrdenie „Iba“ je potrebné dokázať. Určite je potrebné vnímať kódexové typy zákonov ako prehľadnejšie, ale posudzovať podľa typu práva jeho účinnosť je nevhodné. Právo založené na precedensoch určite nie je neúčinné.

 

7.    Navrhujeme vypustiť text: „V súlade so zásadou proporcionality a nevyhnutnosti opatrení na úrovni EÚ sa v tomto návrhu stanovujú minimálne pravidlá, ktorými sa posilnia opatrenia prijaté členskými štátmi v oblastiach prevencie, ochrany a podpory obetí, prístupu k spravodlivosti a koordinácie. Návrhom sa posilní právna istota, účinné presadzovanie a ochrana obetí. Prvýkrát sa vypracúva cielený a koordinovaný prístup EÚ k riešeniu násilia na ženách a domáceho násilia. Tento prístup vychádza zo súboru minimálnych pravidiel, ktoré prinášajú pridanú hodnotu existujúcim vnútroštátnym a medzinárodným pravidlám, ako aj pravidlám EÚ, pričom sa členským štátom ponecháva flexibilita pri ich vykonávaní.

Navrhovanou smernicou sa teda stanovujú minimálne normy, čím sa zabezpečí, aby miera zásahu neprekročila minimum potrebné na dosiahnutie cieľov návrhu. Členské štáty, ktoré už majú zavedené prísnejšie ustanovenia, ako sú obsiahnuté v navrhovanej smernici, nebudú musieť zmeniť ani zmierniť svoje právne predpisy. Členské štáty sa takisto môžu rozhodnúť ísť nad rámec minimálnych noriem stanovených v navrhovanej smernici.“

 

Odôvodnenie:

Nesúhlasíme, že ide o predpis v súlade so zásadou proporcionality a nevyhnutnosti opatrení. Ide o ideologické presadzovanie a natláčanie tém odmietnutého Istanbulského dohovoru a dohovoru ILO 190 ďalšími vrátkami do práva EÚ.

 

8.    Navrhujeme preformulovať stanovisko na strane 9 nasledovne: „Stanovisko: Zásada proporcionality nebola vzhľadom na rozsah a povahu identifikovaných problémov dodržaná.“

Odôvodnenie

Zásada proporcionality má byť dodržiavaná.

 

9.     Navrhujeme vypustiť text: „Stanovisko: Slovenská republika považuje ustanovenie za akceptovateľné bez pripomienok.

Ustanovenie o predmete smernice je v súlade so zvoleným právnym základom, ako aj princípom subsidiarity a proporcionality.

Potreba osobitného prístupu zameraného na ochranu žien pred určitými formami násilia ako je domáce násilie a sexuálne násilie je dlhodobo artikulovaná na rôznych medzinárodných i domácich fórach. To viedlo na úrovni rady Európy k prijatiu Dohovoru o odstránení násilia na ženách a domáceho násilia a boja proti nemu (2011), tzv. Istanbulského dohovoru. Tento záväzok vyplýva z viacerých medzinárodných zmlúv ako sú Charta základných práv EÚ,  Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčný protokol, ako aj všeobecné odporúčania Výboru CEDAW o násilí na ženách č. 19 a č. 35.

Problematika násilia na ženách a domáceho násilia je širšia ako sú trestnoprávne aspekty, týka sa aj potreby osobitnej ochrany obetí takéhoto násilia, čo reflektuje napr. aj SR v zákone 274/2017 Z.z o obetiach trestných činov. Rovnako prijala SR už štvrtý  Akčný plán na prevenciu násilia na ženách a domáceho násilia, čo dokazuje potrebu osobitného a komplexného prístupu k tejto problematike.

Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaväzuje „s najvyššou prioritou pokračovať v budovaní systémových riešení na ochranu a podporu obetí domáceho násilia, sexuálneho násilia a násilia páchaného na ženách, a to v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou“. Ďalej sa zasadzuje za „systémové opatrenia na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na deťoch, ženách a ďalších zraniteľných skupinách a poskytnutie dostupnej právnej ochrany, opatrení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately deťom, ktoré sa stali obeťami násilia, ako aj sociálnych služieb pre ženy zažívajúce násilie a obete domáceho násilia.““

Odôvodnenie

Ustanovenie nie je v súlade s princípom subsidiarity a proporcionality a chýba mu právny základ. Odmietame, aby bol v stanovisku spomínaný kontroverzný Istanbulský dohovor, ktorý NR SR trikrát odmietla.

10. Navrhujeme preformulovať stanovisko nasledovne: „Stanovisko: Slovenská republika nepovažuje ustanovenie za akceptovateľné a je rozporné s princípom rovnosti.“

Odôvodnenie

V tomto stanovisku sa predpokladá a v smernici sa navrhuje akceptovať pozície teórie „identitárneho socializmu“ ktorého podstatou je rozdeľovanie ľudí do skupín podľa identity.  Zaradenie do týchto skupín predpokladá viacnásobnú diskrimináciu a zabezpečuje viac privilégií a ochrany a tak sa vlastne dosahuje pravý opak ako individuálne posúdenie. Skôr sa automatizuje a prehlbuje rozdelenie spoločnosti a narúša  princíp rovnosti.

11. Navrhujeme preformulovať celý text v článku 3 vrátane stanoviska nasledovne: „Rozsah zahŕňa trestné činy nad rámec zmluvného základu a Slovenská republika nesúhlasí s takto definovaným rozsahom.

 

Odôvodnenie

Návrh obsahuje článok 10, ktorý znie: „Článok 10

Kybernetické podnecovanie k násiliu alebo nenávisti

Členské štáty zabezpečia, aby úmyselné podnecovanie k násiliu alebo nenávisti nasmerované proti skupine osôb alebo členovi takejto skupiny vymedzenej podľa pohlavia alebo rodu šírením verejného materiálu obsahujúceho takéto podnecovanie prostredníctvom informačných a komunikačných technológií bolo postihnuteľné ako trestný čin.“

Ide o zavedenie verbálnych trestných činov z nenávisti. Definícia nenávisti chýba a má vysoký potenciál zneužitia a zásahu do slobody slova. Tento článok obsahuje aj rozlíšenie pojmu rod a pohlavie.

Tento čin, ktorý za kybernetické podnecovanie k nenávisti označuje aj šírenie nenávisti prostredníctvom komunikačných technológii rozširuje právomoc únie nad zmluvný rámec kybernetických trestných činov. Komunikačné technológie sú širším pojmom a nemusia zahŕňať počítačovú kriminalitu. Podľa čl. 83, ods. 1 a 2 Zmluvy o fungovaní EÚ: 1. Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníc­ tvom smerníc ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblastiach obzvlášť závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom vyplývajúcim z povahy alebo dôsledkov týchto trestných činov alebo z osobitnej potreby bojovať proti nim na spoločnom základe.

Týmito oblasťami trestnej činnosti sú: terorizmus, obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie žien a detí, nedovolené obchodovanie s drogami, nedovolené obchodovanie so zbraňami, pranie špinavých peňazí, korupcia, falšovanie platobných prostriedkov, počítačová kriminalita a organizo­ vaná trestná činnosť.

Už zo samotného vymedzenia je zrejmé, že samotné znásilnenie nemá povahu trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom a ani napatrí do  definície sexuálneho vykorisťovania žien a detí. V tomto prípade pôjde o špecifické trestné činy v rámci sexuálneho vykorisťovania. Samotné UNHCR odlišuje sexuálne vykorisťovanie (sexual exploitation) od sexuálneho zneužívania. (sexual abuse) nasledovne:

Sexual exploitation is defined as an actual or attempted abuse of someone's position of vulnerability (such as a person depending on you for survival, food rations, school, books, transport or other services), differential power or trust, to obtain sexual favours, including but not only, by offering money or other social, economic or political advantages. It includes trafficking and prostitution. 

Sexual abuse means the actual or threatened physical intrusion of a sexual nature, whether by force or under unequal or coercive conditions. It includes sexual slavery, pornography, child abuse and sexual assault."

Z toho vyplýva, že sexuálne násilie je širší pojem ako sexuálne vykorisťovanie.

 

12. Navrhujeme preformulovať text k článku 4 nasledovne: Slovenská republika nesúhlasí a odmietla nové pojmy tým, že odmietla ratifikovať Istanbulský dohovor.

Odôvodnenie

Text obsiahnutý v tomto článku je v jednoznačnom rozpore so zavádzajúcim stanoviskom v tzv. vecnej analýze návrhu, ktorá zavádzajúco tvrdila, že smernica neobsahuje definíciu rodu v legislatívnej časti.

 

13. Navrhujeme vypustiť text: „KAPITOLA II: TRESTNÉ ČINY TÝKAJÚCE SA SEXUÁLNEHO VYKORISŤOVANIA ŽIEN A DETÍ A POČÍTAČOVEJ KRIMINALITY

Kapitola 2 obsahuje ustanovenia o minimálnych pravidlách vymedzenia trestných činov a sankcií na základe článku 83 ods. 1 ZFEÚ. Tieto trestné činy sa týkajú niektorých foriem násilia na ženách alebo domáceho násilia, ktoré v podstate predstavujú sexuálne vykorisťovanie žien alebo počítačovú kriminalitu. Hoci uvedené trestné činy neúmerne postihujú ženy, kriminalizácia podľa tejto kapitoly sa vzťahuje na všetky obete vrátane mužov, s výnimkou prípadov znásilnenia a mrzačenia ženských pohlavných orgánov.

Článok 5 – Znásilnenie

Článok harmonizuje definíciu znásilnenia ako akéhokoľvek sexuálneho aktu so ženou bez jej súhlasu alebo zapojenia ženy do sexuálnych praktík s inou osobou bez jej súhlasu. Ďalej sa definuje súhlas ako dobrovoľný akt, na ktorý žena musí byť v stave ho urobiť, pričom ho môže kedykoľvek odvolať. Súhlas nemožno odvádzať od mlčania a nečinnosti obete.

Stanovisko: Slovenská republika považuje ustanovenie za akceptovateľné bez pripomienok.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (MS SR) predložilo v čase zverejnenia návrhu smernice do legislatívneho procesu novelu Trestného zákona (ďalej len „TZ“), ktorá o. i. zahŕňa zmenu paradigmy pri definícii znásilnenia a sexuálneho násilia, založených na absencii súhlasu. Definíciu súhlasu a podmienky, za ktorých ho možno považovať za udelený, obsiahnuté v návrhu smernice Slovenská republika reflektovala už skôr a  inkorporovala ich do spomínaného návrhu novely TZ.“

Odôvodnenie

Znásilnenie nemusí automaticky patriť medzi sexuálne vykorisťovanie a preto je právny základ problematický. Zároveň upozorňujeme na námietky s ktorými sa stretol predložený návrh Trestného zákona.

 

14. Navrhujeme preformulovať text k článku 6 tak, aby jasne zahŕňal len počítačovú kriminalitu, na ktorú by sa mohol nájsť právny základ.

Odôvodnenie

Hoci s čl. 7 nemáme vecný problém, máme problém s právnym základom, ktorý je obmedzený iba na počítačovú kriminalitu a pojem informačné a komunikačné technológie považujeme za širší pojem, ktorý nemusí nevyhnutne zahŕňať počítačovú kriminalitu.

Nesúhlasíme s tým, aby Slovenská republika navrhovala v smernici rozšírenie, pretože to narušuje princíp subsidiarity. Slovenská republika sa má a môže rozhodnúť kriminalizovať aj šírenie takéhoto materiálu bez súhlasu aj jednej osobe podľa svojich podmienok v rámci svojej suverenity.

  

15. Navrhujeme vypustiť vety: „V rámci diskusie a následnej transpozície smernice navrhujeme vyjasniť pojmy ako pretrvávajúce, neustále, či je napríklad zákonným oprávnením rodiča sledovať pohyb dieťaťa alebo aktivitu na mobile a pod.“ 

Odôvodnenie

Je úplným nonsens, aby stanovisko SR obsahovalo text spochybňujúci zákonné úlohy rodičov nad dohľadom svojich detí. Výchova spočíva v sledovaní a naprávaní nevhodného správania dieťaťa. Samotná smernica vôbec nevylučuje legálny dohľad.

 

16. Navrhujeme preformulovať stanovisko nasledovne: „Slovenská republika považuje ustanovenie za neakceptovateľné a navrhuje vypustiť slovo „nenávisť“ z článku 10 návrhu.“

Odôvodnenie

Ide o zavádzanie verbálnych trestných činov z nenávisti. Nenávisť je však nedefinovaná a existuje vysoká možnosť zneužitia tohto inštitútu na zásahy do slobody prejavu.

Dopredu naozaj nie je jasné, aké slová chce návrh kriminalizovať  keď napríklad úplne nejasné a vágne  hovorí: „Ženy sú často na internete terčom sexistickej a mizogýnnej nenávisti, ktorá môže v reálnom svete prerásť do trestného činu z nenávisti. Tomu je potrebné zabrániť už na začiatku. Jazyk používaný pri takomto podnecovaní nemusí vždy obsahovať narážky na pohlavie alebo rod osoby, na ktorú je zacielený, zaujatosť však môže vyplývať z celkového kontextu alebo z kontextu podnecovania.“

 

17. Navrhujeme preformulovať text v článku 12 nasledovne: Slovenská republika považuje ustanovenie za neakceptovateľné s pripomienkami. Ide o zásah nad rámec zmluvného právneho základu. Kriminalizáciu verbálnych deliktov. Samotné trestné sadzby spochybňujú nevyhnutnosť ich úpravy na európskej úrovni.“   

Odôvodnenie

Ide o zásah nad rámec zmluvného právneho základu. Kriminalizáciu verbálnych deliktov. Samotné trestné sadzby spochybňujú nevyhnutnosť ich úpravy na európskej úrovni.“   

 

18. Navrhujeme preformulovať stanovisko nasledovne: „Slovenská republika nepovažuje ustanovenie za akceptovateľné a navrhuje vypustiť nasledovnú časť vety:“vrátane toho, či obeť zažila diskrimináciu na základe kombinácie pohlavia a iných dôvodov, a preto čelí zvýšenému riziku násilia, ako aj jej vlastný opis a posúdenie situácie“

Odôvodnenie

Táto časť vety nie je individuálne posúdenie, ale práve naopak preferuje skupinové posúdenie. T. j. prisudzuje diskrimináciu na základe príslušnosti k skupine, triede, či identite a v kombinácii identít či dôvodov vidí zvýšené riziko násilia. Takýto pohľad patrí k stereotypným a mal by byť vylúčený ako nevedecký pri individuálnom posúdení.

 

 

19. Navrhujeme preformulovať a doplniť stanovisko SR nasledovne: Slovenská republika nepovažuje toto ustanovenie za akceptovateľné.

Odôvodnenie

V článku 20 ods. 1 až 3 sa nachádza nasledovný text:

1. Ak sa v posúdeniach uvedených v článkoch 18 a 19 zistí potreba osobitnej podpory alebo ochrany alebo ak obeť požiada o podporu, členské štáty zabezpečia, aby podporné služby nadviazali s obeťami kontakt s cieľom poskytnúť im podporu.

2.  Príslušné orgány reagujú na žiadosti o ochranu a podporu včas a koordinovane.

3.  V prípade potreby musia mať možnosť postúpiť detské obete vrátane svedkov podporným službám bez predchádzajúceho súhlasu nositeľa rodičovských práv a povinností.

Považujeme za absolútne neprípustný zásah do práv rodičov postupovanie ich detí či detských svedkov podporným službám bez ich súhlasu. Ak nejde o páchateľa je možné pozbavenie rodičovských práv iba súdom a na základe vážnych dôvodov a na tom trváme.

 

  

20.  K článku 22 navrhujeme preformulovať stanovisko nasledovne: Slovenská republika považuje ustanovenie za neakceptovateľné.

Znemožnenie kladenia otázok zasahuje do princípu rovnosti zbraní a odstraňuje možnosť objektívneho posúdenia dôveryhodnosti svedka.

Odôvodnenie

JUDr. Tomáš Sokol, český advokát, bývalý minister vnútra nazval takýto prístup pokusom o znásilnenie trestného procesu.

Takýto prístup vylučuje aplikáciu RAVEN testu dôveryhodnosti svedka.

Slovenská republika by sa na takomto krivení trestného procesu nemala podieľať.

Ak nejde o bezdôvodné otázky musí sa zvážiť aj skutočnosť, že pri obvinenom ide o oveľa závažnejší zásah do slobody, ktorý mu hrozí, ako zásah otázkou do súkromného života potencionálnej obete. Predvetie, že sa tak má diať bez zásahu do práva na obhajobu je skutočne bizarné.

 

21. Navrhujeme preformulovať text k článku 23 nasledovne: „Slovenská republika považuje ustanovenie za neakceptovateľné.“

Odôvodnenie

V uvedenom článku sa uvádza:

„Členské štáty vydajú príslušným orgánom činným v trestnom konaní usmernenia, vrátane usmernení týkajúcich sa prokuratúry a súdnictva, ktoré sa týkajú prípadov násilia na ženách alebo domáceho násilia. Tieto usmernenia sa týkajú týchto oblastí:

a) ako zabezpečiť riadnu identifikáciu všetkých foriem takéhoto násilia;

b) ako vykonávať individuálne posúdenie podľa článkov 18 a 19;

c) ako zaobchádzať s obeťami spôsobom zohľadňujúcim traumu a rodové hľadisko a ohľaduplným voči deťom;

d) ako zabezpečiť, aby sa konanie viedlo tak, aby sa zabránilo sekundárnej alebo opakovanej viktimizácii;

e) ako uspokojiť potreby zvýšenej ochrany a podpory obetí, ktoré zažívajú diskrimináciu na základe kombinácie pohlavia a iných dôvodov;

f)  ako sa vyhnúť rodovým stereotypom;

g) ako postúpiť obete podporným službám, zabezpečiť primerané zaobchádzanie s obeťami a riešenie prípadov násilia na ženách alebo domáceho násilia.“

Usmernenia z ÚV KSS sme  pri nezávislých sudcoch, vyšetrovateľoch a prokurátoroch zažili. Ak budú vykonávať individuálne posúdenie spôsobom rešpektujúc teóriu identitárneho socializmu, nepôjde už o individuálne posúdenie, ale o posúdenie na základe zaradenia do skupín. Zohľadňovanie rodového hľadiska má zas naopak zasahovať do nezávislého vyšetrovania, kto je páchateľom a kto obeťou. Snaha ako sa vyhnúť rodovým stereotypom má potenciál rozširovať, čo je rodový stereotyp a pod. Definície rodových stereotypov však chýbajú. Toto ustanovenie nie je nič iné ako zavedenie systému ideologickej výchovy a vzdelávania osôb s rozhodovacou právomocou podľa šablóny rodových ideológov s následným vymáhaním tohto postupu v konkrétnych sporoch.

 

22. K článku 27 navrhujeme preformulovať stanovisko SR nasledovne: „Slovenská republika považuje ustanovenie za neakceptovateľné.“

Odôvodnenie

V čl. 27, ods. 5 sa nachadza text, ktorý navrhujeme vypustiť:

„V týchto usmerneniach a protokoloch sa takisto uvedie, ako riešiť osobitné potreby obetí, ktoré sú vystavené zvýšenému riziku takéhoto násilia v dôsledku toho, že zažívajú diskrimináciu na základe kombinácie pohlavia a iných dôvodov diskriminácie.“

Usmernenia nemajú obsahovať ideologickú agendu teórií identitárneho socializmu, podľa ktorého sa príslušnosť k niektorej skupine napr. LGBTI okamžite považuje za zvýšené riziko. Osobitné potreby obetí nemôžeme posudzovať paušalizovane podľa príslušnosti k niektorej skupine.

  

23. K čl. 28: Stanovisko SR navrhujeme preformulovať nasledovne: „Slovenská republika považuje ustanovenie za neakceptovateľné“

Odôvodnenie

Hoci nemáme námietky proti materiálnej pomoci. Odoberanie a uchovávanie dôkazov pre trestné konanie bez začatia trestného konania je v zásade úplne kontradiktórne s viacerými princípami trestného konania. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné vyšetrovať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedia. Existuje tiež oznamovacia povinnosť občanov a pod. Je veľmi ťažko predstaviteľný oficiálny systém získavania dôkazov a ich zadržiavania štátnymi orgánmi, tak aby k trestnému stíhaniu neprišlo.

 

24. K čl. 34: Navrhujeme preformulovať: „Stanovisko: Slovenská republika považuje ustanovenie za neakceptovateľné  pretože odporuje princípu rovnosti.“

Odôvodnenie

Neodmietame podporu obetí, ale zdá sa absolútne neprimerané, aby sa zaradením do istej skupiny okamžite znamenala privilégium  osobitnej podpory. Tú predsa budeme schopní  zvážiť a poskytnúť iba na základe individuálneho posúdenia. Napr. Žena poskytujúca sexuálne služby môže byť oveľa menej ohrozená žena žijúca v inom type vzťahu. Žena v meste môže byť viac ohrozená ako žena na vidieku.

 

25. K čl. 36: Navrhujeme preformulovať nasledovne: SR považuje ustanovenie za neakceptovateľné.

Odôvodnenie

V čl. 36, ods. 5 sa nachádza nasledovný text:“ Preventívne opatrenia sa zameriavajú najmä na boj proti škodlivým rodovým stereotypom, presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi, nabádanie všetkých vrátane mužov a chlapcov, aby pôsobili ako pozitívne vzory na podporu zodpovedajúcich zmien správania v spoločnosti ako celku v súlade s cieľmi tejto smernice.“ 

Vágnosť tejto právnej úpravy spočíva práve v tom, že to bude EÚ, jej inštitúcie a súdy, ktoré budú definovať, čo za škodlivý stereotyp považujú a čo nie. Nepovažujeme absolútne za vhodné, aby v tak vážnej téme, ostali tieto body nevyjasnené. Rovnako na základe skúseností s nerešpektovaním demokratického rozhodnutia NR SR  vo vzťahu k Istanbulskému dohovoru a natláčaniu rodovej ideológie všetkými možnými cestami z EÚ nesúhlasíme, aby EÚ dostala akékoľvek ďalšie oprávnenia.

 

26. Navrhujeme preformulovať stanovisko k článku 37 nasledovne: SR považuje ustanovenie za neakceptovateľné.

Odôvodnenie

V čl. 37 sa nenachádza iba odborná príprava pre pomáhajúce profesie ako sa tvári toto stanovisko. Ale rodovou ideológiou s príslušným preškolením zahŕňajúc „rodové hľadisko“ majú byť zasiahnuté aj ďalšie profesie. (zamestnávatelia, média a pod.)

Čl. 37, ods. 3 až 5 znejú:

3. Osoby vykonávajúce na pracovisku funkcie dohľadu, tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore, absolvujú odbornú prípravu zameranú na to, ako rozpoznať sexuálne obťažovanie na pracovisku, predchádzať mu a riešiť ho, ako aj na posudzovanie rizík v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s cieľom poskytovať podporu obetiam, ktoré sú nimi postihnuté, a primerane reagovať. Uvedené osoby a zamestnávatelia budú informovaní o dôsledkoch násilia na ženách a domáceho násilia na prácu a o riziku násilia tretích strán.

4.  Činnosti odbornej prípravy uvedené v odsekoch 1 a 2 zahŕňajú odbornú prípravu zameranú na koordinovanú multisektorovú spoluprácu s cieľom umožniť komplexné a primerané riešenie postúpených prípadov násilia na ženách alebo domáceho násilia.

5.  Bez toho, aby bola dotknutá sloboda a pluralita médií, členské štáty v záujme zníženia rizika násilia na ženách alebo domáceho násilia podnietia a podporia vytváranie vzdelávacích činností v oblasti médií zo strany organizácií odborníkov v oblasti médií, samoregulačných orgánov médií a zástupcov priemyslu alebo iných príslušných nezávislých organizácií s cieľom bojovať proti stereotypnému zobrazovaniu žien a mužov, sexistickým predstavám o ženách a obviňovaniu obetí v médiách.

Minulú ideológiu a jej triedne hľadisko v minulej ideológii vystriedalo gender, LGBTI či rasa.  

Nesúhlasíme so šírením tejto propagandy o rode, boji medzi pohlaviami. Používanie pojmov ako je stereotypné zobrazovanie žien, či sexizmus evokuje, že pri tzv. odbornej príprave sa má zachádzať ďalej ako to vyžaduje prevencia pred trestnou činnosťou.

Nesúhlasíme s tým, aby boli preškoľovaní pracovníci médií z dvoch dôvodov. Drvivá väčšina z nich je už tejto ideológiii oddaná a preto pôjde o zbytočné míňanie peňazí daňových poplatníkov. Takéto zásahy považujeme zároveň za zásahy do slobody médií zo strany štátnej moci, ktorá si tým kupuje médiá a ich priazeň a potláča slobodnú diskusiu.

Nesúhlasíme s tým, aby všetky osoby u zamestnávateľov boli povinné sa preškoľovať na rozoznávanie sexuálneho obťažovania. Takéto veci rozozná každý. Preto to vnímame skôr ako snahu zaviesť ďalšie povinnosti pre zamestnávateľov a propagáciu rodovej ideológie a politruckého princípu bonzovania na pracovisku.

 

27. K čl. 41: Navrhujeme preformulovať nasledovne: „SR považuje ustanovenie za neakceptovateľné.“

Odôvodnenie

Slovenská republika sa preslávila tým, ako ignorovala organizácie, ktoré pomáhali týraným ženám pri Istanbulskom dohovore. Ako účelovo si štátne orgány vyberali partnerov pre realizáciu politík podľa „spoľahlivosti“ či konformity v rodovej ideológii. Vidíme aké osoby boli zamestnané v Koordinačnom centre pre rodovo podmienené násilie. A pod. Netvárme sa preto, že je rešpektovaný názor väčšiny obyvateľstva v tejto téme, či názor NR SR. Nie je. Ak má toto ustanovenie slúžiť na míňanie peňazí ako grantov pre mimovládne organizácie, ktoré presadzujú ideológiu tak s tým nemôžeme súhlasiť.