Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

–  so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(1) (ďalej len „smernica o právach obetí“),

–  so zreteľom na hodnotenie vykonávania smernice o právach obetí v pracovnom dokumente útvarov Komisie – hodnotenie (SWD(2022)0180)(2) a jeho zhrnutie z 28. júna 2022(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0698),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2021 s názvom Inkluzívnejšia Európa s vyššou mierou ochrany: rozšírenie zoznamu trestných činov v EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti a jeho prílohu (COM(2021)0777),

–  so zreteľom na výsledky prieskumu o LGBTI EÚ, ktorý v roku 2019 iniciovala Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2020 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2021 o vyhlásení EÚ za zónu slobody pre LGBTIQ osoby(5),

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom z 20. mája 2022 o boji proti nenávistným prejavom (CM/Rec(2022)16)(6),

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom z 31. marca 2010 o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity (CM/Rec(2010)5)(7) a na správu o jeho vykonávaní za rok 2020(8),

–  so zreteľom na všeobecné politické odporúčanie Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI) č. 15 o boji proti nenávistným prejavom(9),

–  so zreteľom na monitorovaciu správu Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii o Slovenskej republike(10),

–  so zreteľom na pripomienku komisárky Rady Európy pre ľudské práva o ľudských právach s názvom Hrdosť verzus nedôstojnosť: politická manipulácia homofóbie a transfóbie v Európe(11),

–  so zreteľom na správu komisárky Rady Európy pre ľudské práva po jej návšteve Slovenskej republiky v čase od 15. do 19. júna 2015,

–  so zreteľom na správu Komisie o právnom štáte 2022;

–  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky z 20. mája 2022 s názvom Pravicový extrémizmus v EÚ(12),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v stredu 12. októbra 2022 na Slovensku v centre Bratislavy krajne pravicový ozbrojený radikál inšpirovaný teroristami, ktorí vyznávajú ideológiu nadradenosti bielej rasy, surovo zavraždil dvoch mladých ľudí, Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča, a ďalšiu osobu zranil; keďže k streľbe došlo pred známym gay barom Tepláreň, jedným z veľmi mála podnikov LGBTIQ+ v meste; keďže streľba bola úmyselným a plánovaným útokom výslovne zameraným na komunitu LGBTIQ+ so zámerom zabiť viac osôb vrátane vysokých úradníkov; keďže slovenská polícia klasifikovala tento čin ako teroristický útok a vyšetrovanie ešte prebieha; keďže ak by bol potvrdený ako teroristický útok, bol by to prvý teroristický útok na komunitu LGBTIQ+ v EÚ;

B.  keďže vrah, radikalizovaný 19-ročný študent z Bratislavy, bol po útoku niekoľko hodín na úteku; keďže o incidente pred streľbou, počas nej a po nej aktívne komunikoval prostredníctvom rôznych sociálnych médií; keďže niekoľko hodín pred streľbou sa na jeho účte objavil manifest zameraný proti Židom a proti osobám LGBTIQ+; keďže na tom istom účte je v polovici augusta 2022 údajný vrah zobrazený pred barom Tepláreň; keďže pol hodiny po vražde držiteľ účtu napísal, že konal z nenávisti, spomenul gay bar a že nič neľutuje; a krátko pred polnocou sa na účte objavilo: „Čaute, vidíme sa na druhej strane“; keďže radikalizovaný 19-ročný študent sa objavil na fotografiách, ktoré ho spájajú s medzinárodnou antifeministickou a mizogýnskou ideológiou a hnutím incel;

C.  keďže komunita LGBTIQ+ na Slovensku je predmetom vyjadrení a násilia prameniacich v nenávisti, ktorú rozdúchavali aj mnohí slovenskí politici; keďže verbálne a fyzické útoky na komunitu LGBTIQ+ na Slovensku sú časté a rozšírené a jej členovia sa nemôžu cítiť bezpečne a akceptovaní spoločnosťou; keďže po tragickej udalosti sa na sociálnych médiách objavili nenávistné komentáre, ktoré vraždy ospravedlňovali alebo sa z nich vysmievali;

D.  keďže atmosféru nenávisti a neznášanlivosti voči komunite LGBTIQ+ na Slovensku a jej zastrašovania živia nielen krajne pravicové a extrémistické hnutia, ale aj zástupcovia cirkvi a politických elít, ktorí vo svojich vyhláseniach často požadovali ďalšie obmedzenia voči LGBTIQ+ osobám; keďže národná rada v júni 2014 zmenila ústavu krajiny tak, aby párom rovnakého pohlavia výslovne odoprela právo uzavrieť manželstvo a následnú právnu ochranu; keďže referendum proti LGBTIQ+ osobám sa konalo vo februári 2015 po tom, ako konzervatívna Aliancia za rodinu s podporou cirkvi zhromaždila 400 000 podpisov a vyzvala na hlasovanie o prísnejšej legislatíve proti LGBTIQ+ osobám; keďže v máji 2022 člen vládnucej koaličnej strany navrhol zákon, ktorého cieľom je zakázať dúhovú vlajku v štátnych a verejných budovách; keďže v septembri poslanci parlamentu predložili ďalší legislatívny návrh, ktorého cieľom je zakázať všetky zmienky o komunite queer v školách, reklame a televízii; keďže na slovenských školách neexistuje povinná, veku primeraná komplexná výchova v otázkach vzťahov a sexu;

E.  keďže v piatok 14. októbra 2022 sa v Bratislave stretol veľký počet ľudí vrátane slovenskej prezidentky a predsedu vlády, aby svojím pochodom odsúdili nenávisť voči LGBTIQ+ osobám; keďže podobné podujatia sa konali v celej krajine a v niekoľkých ďalších členských štátoch ako kampaň za práva komunity LGBTIQ+ na Slovensku; keďže slovenská prezidentka zopakovala svoju dlhodobú výzvu politikom, aby nešírili nenávisť; keďže na Prezidentskom paláci bola po prvýkrát vyvesená dúhová vlajka vedľa slovenskej a európskej a kancelária parlamentu dala nasvietiť Bratislavský hrad na pamiatku obetí vraždy;

F.  keďže trestný čin motivovaný predsudkami, známy ako trestný čin z nenávisti alebo trestný čin zo zaujatosti, sa týka nielen osôb, ktoré sú jeho terčom, ale aj komunity a spoločnosti ako takej; keďže členské štáty majú pozitívnu povinnosť zabezpečiť ochranu práv na ľudskú dôstojnosť, integritu, zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a ich presadzovanie v praxi;

G.  keďže vylučujúce a stigmatizujúce vyjadrenia voči LGBTIQ+ osobám založené na predsudkoch sa stávajú čoraz bežnejšou normou, čo vedie k ďalšiemu násiliu a dehumanizácii a k tomu, že páchatelia nepociťujú vinu a nemajú zábrany;

H.  keďže druhý prieskum EÚ o LGBTI osobách v roku 2019 ukázal neradostný obraz EÚ z hľadiska diskriminácie LGBTIQ+ osôb, pričom za roky od prvého prieskumu o LGBTI osobách (2012) nastal len malý pokrok; keďže v porovnaní s rokom 2012 už v roku 2019 nastal pokles v počte osôb, ktoré polícii nahlásili najčastejšie prípady fyzických alebo sexuálnych útokov motivovaný nenávisťou; keďže podiel respondentov, ktorí zažili útok motivovaný nenávisťou, predstavuje v Slovenskej republike každú desiatu osobu; keďže ECRI vo svojej monitorovacej správe o Slovenskej republike za rok 2020 uviedla, podľa štúdií približne 1 – 8 % obyvateľstva Slovenskej republiky tvoria LGBTI osoby; keďže ECRI pripustila úlohu politiky v zosilnení vyjadrení proti LGBTIQ+ osobám, najmä prostredníctvom kampaní proti LGBTIQ+ osobám, zmeny ústavy brániacej manželstvu osôb rovnakého pohlavia a ďalších politických iniciatív s otvorenou diskrimináciou LGBTIQ+ osôb; keďže ECRI s poľutovaním vzala na vedomie negatívnu dynamiku posledných rokov, ktorá súvisí s obmedzeným pokrokom v rovnosti LGBTIQ+ osôb;

I.  keďže Európsky súd pre ľudské práva nedávno vydal niekoľko rozsudkov v prípadoch súvisiacich s trestným činom z nenávisti voči LGBTIQ+ osobám: vo veci Stoyanova/Bulharsko týkajúcej sa ukrutnej vraždy 26-ročného geja vo verejnom parku, na základe ktorého má Bulharsko zreformovať trestný zákon s cieľom kvalifikovať takéto násilné trestné činy (motivované domnelou alebo skutočnou sexuálnou orientáciou) ako „závažné“(13); vo veci Sabalić/Chorvátsko týkajúcej sa trestného činu z nenávisti voči lesbičke, kedy sa pripustilo, že pokiaľ orgány nezaujmú rozhodný postoj, incidenty motivované predsudkami budú vnímané ľahostajne, čo je rovnaké ako tichý súhlas s trestnými činmi z nenávisti či dokonca zhovievavosť voči nim zo strany úradov(14); a vo veci Beizaras a Levickas/Litva, s uznaním pozitívnej povinnosti vyšetriť v mene štátu homofóbne vyjadrenia na internete, ktoré podnecovali k nenávisti a násiliu(15);

J.  keďže v roku 2022 Výbor ministrov Rady Európy prijal odporúčanie o boji proti nenávistným prejavom a v súčasnosti pripravuje odporúčanie o boji proti trestným činom z nenávisti na rok 2023; keďže v roku 2010 Výbor ministrov Rady Európy prijal prelomové odporúčanie členským štátom o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity;

K.  keďže v roku 2021 komisárka Rady Európy pre ľudské práva varovala pred obetovaním LGBTIQ+ menšín ako taktikou ultrakonzervatívnych a nacionalistických politikov obhajujúcich tzv. tradičné hodnoty, aby si posilnili vlastnú základňu a získali alebo si udržali moc; keďže toto vyvoláva vážne obavy z legalizácie nenávisti zo strany politikov výmenou za potenciálne politické výhody; keďže podľa komisárky pre ľudské práva je obetovanie LGBTIQ+ osôb prejavom rozšíreného odporu voči ľudským právam a právnemu štátu, ktoré sú základnými hodnotami EÚ, a útoku na ne;

L.  keďže v správe o právnom štáte 2022, ktorú Európska komisia uverejnila v júli 2022, sa vyjadruje pretrvávajúce znepokojenie, pokiaľ ide o financovanie činností organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa týkajú otázok rodovej rovnosti a práv LGBTIQ+ osôb, a verbálne útoky na obhajcov ľudských práv v týchto oblastiach, ako aj vyplácanie finančných prostriedkov prostredníctvom systémov verejných dotácií, ktoré naďalej vylučujú organizácie zaoberajúce sa touto problematikou;

M.  keďže smernica o právach obetí vyžaduje, aby sa v prípade obetí trestných činov z nenávisti vykonalo individuálne posúdenie, ktoré by identifikovalo osobitné potreby ochrany a podpory, napríklad pokiaľ ide o ich sexuálnu orientáciu, rodovú identitu alebo vyjadrenie, pričom obete trestných činov z nenávisti sú označené za obzvlášť zraniteľné obete;

N.  keďže v decembri 2021 Komisia uverejnila návrh rozhodnutia Rady s cieľom doplniť nenávistné prejavy a trestné činy do zoznamu trestných činov EÚ, ktoré sú kodifikované v článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čo si vyžaduje jednomyseľnosť v Rade; keďže Maďarsko, Poľsko a Česko stále odmietajú toto rozhodnutie podporiť;

O.  keďže v roku 2020 nezávislý expert OSN pre sexuálnu orientáciu a rodovú identitu v súvislosti s pandémiou skonštatoval, že „nenávistné prejavy podnecujúce násilie voči LGBT osobám sú na vzostupe“, a naliehavo vyzval štáty, aby chránili LGBTIQ+ osoby pred násilím a diskrimináciou a stíhali páchateľov(16); keďže v roku 2019 v stratégii a akčnom pláne Organizácie Spojených národov proti nenávistným prejavom boli nenávistné prejavy označené za „ohrozenie demokratických hodnôt, sociálnej stability a mieru“(17);

1.  čo najdôraznejšie odsudzuje zbabelý teroristický čin proti komunite LGBTIQ+ a vraždu Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča spáchanú na Slovensku; vyjadruje poľutovanie nad týmto ideologicky motivovaným krajne pravicovým útokom; vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám obetí;

2.  oceňuje okamžitú, rozsiahlu a jednoznačnú reakciu slovenskej občianskej spoločnosti a občanov na vraždy, ktorú vyjadrili pochodmi v celej krajine a v zahraničí, a vyjadruje solidaritu s komunitou LGBTIQ+ v krajine;

3.  dôrazne odsudzuje všetky formy nenávisti a násilia, ako aj akékoľvek fyzické alebo verbálne útoky na osoby na základe ich pohlavia, sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo prejavu a pohlavných znakov na Slovensku aj v EÚ; pripomína, že v našej spoločnosti nie je miesto pre nenávisť voči LGBTIQ+ osobám, rasizmus a diskrimináciu; žiada Komisiu, Európsku radu a Radu, aby sa pevne a rozhodne postavili proti nenávisti, násiliu a nespravodlivosti v Európe;

4.  vyzýva slovenskú vládu a Národnú radu Slovenskej republiky, aby preukázali skutočné odhodlanie jasne pokročiť vpred v ochrane LGBTIQ+ osôb pred akoukoľvek formou trestných činov z nenávisti a homofóbie v úzkej spolupráci s komunitou LGBTIQ+ a aby zaujali rozhodný verejný postoj proti porušovaniu ľudských práv LGBTIQ+ osôb;

5.  naliehavo žiada slovenské orgány, aby účinne bojovali proti dezinformačným kampaniam zameraným proti LGBTIQ+ osobám, podporovali faktické, objektívne a profesionálne spravodajstvo médií o LGBTIQ+ osobách a otázkach súvisiacich so sexuálnou orientáciou, rodovou identitou alebo prejavom a pohlavnými znakmi a aby vyšetrovali trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy voči členom komunity LGBTIQ+ žijúcim na Slovensku;

6.  vyjadruje vážne znepokojenie nad častým používaním urážlivého, agresívneho a homofóbneho jazyka voči komunite LGBTIQ+ na Slovensku, a to aj bývalými a súčasnými členmi vlády a Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj niektorými bývalými predsedami vlády; požaduje zastavenie ďalšej polarizácie spoločnosti na Slovensku a odmietnutie akejkoľvek formy spolupráce s krajne pravicovými extrémistickými silami;

7.  vyzýva slovenskú vládu a Národnú radu Slovenskej republiky, aby zabezpečili rovnaké práva LGBTIQ+ osôb žijúcich na Slovensku na základe charty a zaručili dodržiavanie všetkých práv, najmä na súkromný a rodinný život, vrátane právneho uznania párov rovnakého pohlavia; požaduje ukončenie prebiehajúcich diskusií o reforme právneho uznania rodu v súlade s medzinárodnými a európskymi normami a vyzýva na urýchlené prijatie tejto reformy;

8.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad diskrimináciou dúhových rodín a najmä ich detí na Slovensku, ktorým boli odopreté základné ľudské práva na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo prejavu alebo pohlavných znakov rodičov či partnerov; vyzýva vládu, aby túto diskrimináciu ukončila a odstránila všetky prekážky, ktorým čelia LGBTIQ+ osoby pri uplatňovaní základného práva na slobodu pohybu v rámci EÚ; naliehavo žiada vládu, aby dodržiavala svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného a európskeho práva a zaručila základné práva všetkým osobám;

9.  berie na vedomie monitorovaciu správu ECRI o Slovenskej republike, pripomína, že ECRI predložila slovenským orgánom niekoľko odporúčaní, ako napríklad vypracovanie a vykonávanie akčného plánu pre LGBTI osoby v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou, prijatie nového akčného plánu na predchádzanie rasizmu, homofóbii a transfóbii, najmä vo forme nenávistných prejavov, a boj proti nim, zabezpečenie toho, aby poskytovatelia internetových služieb a prevádzkovatelia sociálnych sietí rýchlo a systematicky odstraňovali nenávistné prejavy zo svojich systémov a postupovali dôkazy súdnym orgánom, a revízia Trestného zákona s cieľom zabezpečiť, aby rasistické, homofóbne alebo transfóbne motívy boli „priťažujúcimi okolnosťami“ v prípade akéhokoľvek bežného trestného činu; plne podporuje odporúčania ECRI a vyzýva slovenské orgány, aby opatrenia okamžite vykonali;

10.  je vážne znepokojený beztrestnosťou skupín zameraných proti LGBTIQ+ osobám, najmä krajne pravicových extrémistických skupín v niektorých členských štátoch a zdôrazňuje, že tento pocit beztrestnosti je jedným z dôvodov alarmujúceho nárastu násilných činov niektorých krajne pravicových organizácií a pribúdajúcich hrozieb voči menšinám vrátane komunity LGBTIQ+;

11.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že mladšie generácie v Európe a mimo nej sa čoraz menej zaujímajú o dejiny fašizmu vrátane zakorenenej nenávisti voči LGBTIQ+ osobám, etnickým menšinám a židovskému obyvateľstvu a ich diskriminácie; zdôrazňuje, že znalosť histórie je jedným z predpokladov predchádzania takýmto trestným činom v budúcnosti a musí byť dôležitou súčasťou vzdelávania mladších generácií; zdôrazňuje, že v učebných osnovách dejepisu je potrebné venovať väčší priestor objektívnemu a vecnému učeniu sa o rôznych ideológiách, ich formách a pôvode vrátane fašizmu, ako aj o ich dôsledkoch a pozostatkoch v súčasnosti;

12.  zdôrazňuje, že nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti sú rozšírené v celej Európe a v posledných rokoch narastajú; kladie dôraz na to, že nenávistné prejavy verejných činiteľov, najmä politikov, sú vnímané ako legitimizácia nenávisti zo strany tých, ktorí takéto činy páchajú; považuje za nevyhnutné zaoberať sa týmito formami prejavu, ktoré podnecujú, šíria alebo podporujú nenávisť a sú v rozpore so zásadami demokratickej a pluralitnej spoločnosti; je znepokojený rastúcim výskytom nenávistnej rétoriky proti LGBTIQ+ osobám zo strany krajnej a alternatívnej pravice a ultrakonzervatívnych strán; vyzýva verejné orgány, a najmä miestne orgány, aby pomohli zastaviť vlnu neznášanlivosti, ktorá tieto a ďalšie druhy útokov sprevádza;

13.  domnieva sa, že EÚ by mala začať kampane proti naratívom namiereným proti LGBTIQ+ osobám vrátane pravicového extrémizmu na úrovni EÚ a vypracovať a financovať dlhodobé programy na podporu miestnych organizácií a iniciatív občanov na miestnej úrovni s cieľom pomôcť zvyšovať odpor obyvateľstva voči pravicovému extrémizmu; vyzýva Komisiu, aby v boji proti dezinformáciám zaradila medzi priority aj sledovanie naratívov namierených proti LGBTIQ+ osobám;

14.  vyzýva členské štáty na zintenzívnenie úsilia o zabezpečenie toho, aby vzdelávanie podporovalo občianske hodnoty akceptácie, tolerancie, rozmanitosti, rovnosti a rešpektu v otázkach týkajúcich sa sexuálnej orientácie, rodovej identity a prejavu a pohlavných znakov, napríklad prostredníctvom systematického vzdelávania v oblasti ľudských práv a kampaní na zvyšovanie informovanosti; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť základné príčiny extrémizmu prostredníctvom prispôsobených preventívnych opatrení v spolupráci so školami a rodinami;

15.  dôrazne odsudzuje vlády v Európe, ktoré sa spoliehajú na aktívnu alebo pasívnu podporu krajne pravicových a ďalších politických strán neznášanlivých voči LGBTIQ+ osobám s cieľom získať prístup k moci, udržať si ju a legitimizovať svoje naratívy;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali občiansku spoločnosť na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom posilniť demokraciu, právny štát a základné práva, pretože zohrávajú dôležitú úlohu, najmä v tých členských štátoch, v ktorých je na vzostupe krajne pravicová ideológia a nenávistné prejavy;

17.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti výročnej správy o právnom štáte tak, aby sa systematicky venovala základným právam vrátane práv LGBTIQ+ osôb;

18.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty bojovali proti nenávisti voči LGBTIQ+ osobám všetkými možnými prostriedkami, a to aj vykonávaním odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy, ktoré vyzývajú členské štáty, aby zabezpečili účinné rýchle a nestranné vyšetrovanie, ako aj stíhanie osôb zodpovedných za takéto trestné činy, uznali, že predsudky súvisiace so sexuálnou orientáciou alebo rodovou identitou sa môžu považovať za priťažujúcu okolnosť, a zabezpečili, aby obete a svedkovia boli vedení k nahlasovaniu incidentov motivovaných nenávisťou a aby štruktúry presadzovania práva mali potrebné znalosti a zručnosti na poskytovanie pomoci; ďalej vyzýva členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia na boj proti podnecovaniu nenávisti na internete;

19.  pripomína, že nedostatočné vykonávanie súdnych rozhodnutí je narušovaním právneho štátu;

20.  naliehavo žiada Radu, aby čo najskôr prijala rozhodnutie Rady o rozšírení zoznamu trestných činov EÚ tak, aby zahŕňal prejavy a trestné činy z nenávisti v článku 83 ods. 1 ZFEÚ, a naliehavo vyzýva Maďarsko a Poľsko, aby prestali blokovať jeho prijatie, a Česko, ktoré v súčasnosti vykonáva rotujúce predsedníctvo Rady, aby podniklo ďalšie kroky v tejto veci a čo najskôr dosiahlo dohodu;

21.  zdôrazňuje individuálnu zodpovednosť členských štátov v boji proti trestným činom z nenávisti voči LGBTIQ+ osobám a oceňuje tie, ktoré sa jednostranne rozhodli zvýšiť úroveň ochrany tým, že za „priťažujúce okolnosti“ výslovne uznali dôvody sexuálnej orientácie, rodovej identity a prejavu a pohlavných znakov a zabezpečujú rozvoj podpory obetí, odbornú prípravu alebo právnikov a špecializované orgány presadzovania práva na riešenie takýchto trestných činov; nabáda všetky členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy a išli v tomto smere príkladom;

22.  zdôrazňuje, že smernica o právach obetí je užitočným nástrojom pri poskytovaní pomoci obetiam nenávisti a násilia; so znepokojením konštatuje, že obete z radov LGBTIQ+ osôb často nenahlasujú trestné činy pre nedostatok záruk alebo otvorenosti zo strany orgánov presadzovania práva, nedostatok kvalifikovaného personálu alebo strach z odvety, a pripúšťa, že na vybudovanie dôvery vo verejné orgány možno urobiť viac;

23.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie vládam a parlamentom členských štátov, Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Rade Európy.

(1) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57. (2) https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/law/swd_2022_179_evaluation_rep_en.pdf (3) https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/law/swd_2022_180_resume_evaluation_rep_en.pdf (4) Ú. v. EÚ C 395, 29.9.2021, s. 2. (5) Ú. v. EÚ C 474, 24.11.2021, s. 140. (6) https://search.coe.int/cm/Pages/result_details.aspx?ObjectId=0900001680a67955#_ftnref1 (7) https://search.coe.int/cm/Pages/result_details.aspx?ObjectId=09000016805cf40a (8) https://search.coe.int/cm/Pages/result_details.aspx?ObjectId=09000016809f9ba0#_Toc2764960 (9) https://rm.coe.int/ecri-general-policy-recommendation-no-15-on-combating-hate-speech/16808b5b01 (10) https://rm.coe.int/ecri-6th-report-on-the-slovak-republic/1680a0a088 (11) https://www.coe.int/en/web/commissioner/-/pride-vs-indignity-political-manipulation-of-homophobia-and-transphobia-in-europe?inheritRedirect=true (12) Štúdia s názvom Pravicový extrémizmus v EÚ, Európsky parlament, GR pre vnútorné politiky, tematická sekcia C – Práva občanov a ústavné veci, 20. mája 2022. (13) https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-217701, 79. (14) https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-207360, 95. (15) https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-217701, 129. (16) https://www.ohchr.org/en/statements/2020/10/statement-victor-madrigal-borloz-un-independent-expert-protection-against (17) https://www.un.org/en/genocideprevention/hate-speech-strategy.shtml